Publikácia o košickom hokeji je jeho oslavou i skvelým darčekom pod stromček.
autor: Jäzva (prevzaté zo stránky www.hckosice.sk a www.hokej.sk (aktualizované).
Ak ste fanúšikmi košického hokeja, máme pre vás skvelý tip. Svetlo sveta uzrela kniha venujúca sa deväťdesiatim rokom ľadového športu v Košiciach. Nájdete v nej množstvo faktov i doposiaľ neodhalených tajomstiev, dokumentujúcich zašlé časy. Autorom tohto skvelého diela je Vojtech Petty a my sme sa s ním pozhovárali nielen o procese kreovania tejto pamätnice.
Ako sa rodila táto publikácia a aký cieľ ste si dali pri jej tvorbe?
Vojtech Petty: Prvotným impulzom tohto – ako ho ja nazývam – útleho dielka, bol záujem zo strany HC Košice. Klub vstupoval do roku 2011 s vedomím, že na jeho konci oslávi košický hokej okrúhle jubileum – 90 rokov. Pri tejto príležitosti ma oslovil s myšlienkou, či by som sa nepodujal splodiť publikáciu s tým súvisiacu. Musím povedať, že ma táto idea nadchla a považoval som ju za vyvrcholenie svojho vydavateľského úsilia. Pätnásť rokov pôsobím v mediálnej branži, vydával som periodické aj neperiodické publikácie, posledné štyri roky som vydával aj špecializovaný časopis Náš hokej. Takže myšlienka knižne zosumarizovať košickú hokejovú históriu bola pre mňa veľkou výzvou i poctou. Podarilo sa mi zároveň presvedčiť klub, že nedostane do rúk akýsi koncept, či rukopis, ale že vydanie diela dotiahnem po všetkých stránkach, takpovediac k finálnemu produktu.
Čo v tejto publikácii čitateľ nájde a o aký druh literatúry ide?
Oceňujem veľkú dôveru klubu, mal som v podstate voľnú ruku. Preto som sa mohol realizovať viac ako autor, než ako encyklopedista. Považujem v tejto súvislosti čitateľom a fanúšikom hokeja za potrebné vysvetliť, že nejde o kroniku, či encyklopédiu košického hokeja. Je to publikácia, ktorá je oslavou košického hokeja ako celku a v ktorej má každý subjekt priam rovnocenné a zároveň nezastupiteľné miesto. Nedal som si za cieľ zverejniť každú dostupnú fotografiu, či uviesť profil každého košického hráča a nedával som podiel tej ktorej osobnosti na pomyselnú misku váh. Takéto očakávania možno sklamem, avšak mojim cieľom bolo zložiť hold košickému hokeju ako veľkému dielu jeho protagonistov. Kniha doslova letí desaťročiami, snažil som sa zachytiť všetky dôležité momenty, ktoré náš hokej formovali a priblížiť podmienky, ktoré ho v danom čase ovplyvňovali. Prínos jednotlivých osobností pre košický hokej je nemerateľný fyzikálnymi veličinami, každá z nich ale prispieva k celkovej histórii a sláve nášho mesta.
Deväťdesiat rokov predstavuje obrovský časový rozptyl. Kde a ako ste získavali informácie z dávnej histórie a koľko času si to vyžiadalo?
Na hodiny sa to spočítať nedá a ani som to nerobil. Musím povedať, že ma to veľmi bavilo a miestami doslova pohltilo, takže som prácu nepociťoval ako záťaž, skôr naopak. V štátnej vedeckej knižnici som sa postupne prehrabával dobovou tlačou, istá milá pracovníčka ma pravidelne vítala slovami, vy tú knihu nikdy nedokončíte... Bolo vzrušujúce odhaľovať biele miesta na mape hokejových Košíc. Bežne sa mi stávalo, že ma čítanie dobovej tlače doslova opantalo a zrazu som si uvedomil, že už dve hodiny čítam niečo, čo v podstate s hokejom ani nesúvisí. Narazil som na kadejaké články, od súťaže krásy z roku 1925, po príbeh zamilovaného vodičova električky, z ktorého sa vykľul sobášny podvodník. Košický život bol vždy mimoriadne pestrý a práve v knižnici som si uvedomil, že táto publikácia nemôže byť len o hokeji, ale mala by odzrkadľovať aj prostredie, v ktorom sa hokej hral a ktoré ho ovplyvňovalo. Veď hokej sa nehral vo „vzduchoprázdne“. Počas deväťdesiatich rokov tu bola svetová vojna, nezamestnanosť, vysťahovalectvo, politické zvraty, krízy a iné okolnosti, voči ktorým nemohol byť imúnny ani šport.
Stretávali ste sa v rámci získavania informácií a fotografií aj s osobnosťami košického hokeja?
Samozrejme, bez toho by to nešlo. Stretol som sa s množstvom zaujímavých ľudí. Aby som niekoho neurazil, nebudem ich menovať, ale oni veľmi dobre vedia, o koho ide. Ich osobné výpovede som ale musel konfrontovať aj s historickými údajmi, pretože ľudská pamäť nie je strojová a je pochopiteľné, že na všetky fakty si s odstupom rokov nespomínali úplne presne. Tieto stretnutia boli v každom prípade veľmi príjemné a mimoriadne obohacujúce.
Ktoré z košických hokejových období vás najviac očarilo, resp. prekvapilo?
Najmenej som vedel o úplných počiatkoch a tie na mňa zároveň najviac zapôsobili. Boli to časy hokejových pionierov, priekopníkov, bez ktorých by sa hokej v našom meste nezrodil. Spomeniem napríklad českých právnikov – doktorov Fleischmanna a Broža, ktorí do Košíc priviezli prvú výstroj na bandy hokej. Potom tu bola éra Ladislava Trojáka, jeho desivá, no o to viac fascinujúca doba v období českého protektorátu a následne jeho kult najlepšieho československého hokejistu i tragická smrť. Generál Tykal a vznik Dukly Košice. Úžasné 80-roky a zisk federálnych titulov. A potom slovenské tituly zavŕšené zlatým hetrikom. Každá éra mala svoje osobité čaro - ako teda vybrať to najkrajšie obdobie? Po poznaní, ktoré som nadobudol, si na to určite netrúfam...
Krst knihy prebehol v rámci galavečera košického hokeja v reprezentatívnych priestoroch košickej radnice a za prítomnosti najväčších osobností ľadového športu v tomto meste. Pre vás ako autora to bol iste krásny večer...
Bol som úprimne dojatý a šťastný, že sa tejto knižke dostalo takej pocty. Publikáciu krstili primátor mesta Richard Raši, prezident klubu HC Košice Vladimír Jacko a viceprezident spoločnosti U. S. Steel Košice Mark Tabler. Krstilo sa ľadom zo Steel arény a pred očami obrovských osobností košického hokeja. Nič viac som si nemohol priať, veď práve pre im bola táto kniha venovaná.
Košický hokej nezaujíma iba ľudí v Košiciach. Registrujete záujem o knihu aj z iných častí Slovenska a aké sú prvé reakcie na jej vznik?
Reakcie sú prevažne pozitívne, aj keď takéto veci nemôžu nikdy uspokojiť všetkých rovnako. Zaiste sa nájdu ľudia, ktorí vidia i nedostatky publikácie a budem veľmi rád, ak im budem slúžiť ako inšpirácia a pokúsia sa vytvoriť niečo lepšie. Je to hodená rukavica aj pre iné hokejové mestá, ktoré slávia podobne ako Košice svoje vlastné jubileá. Obrovskú históriu majú i Bratislava, Banská Bystrica, či Martin a budem veľmi rád, ak si tam vezmú príklad a podobné knihy mapujúce hokejovú históriu vzniknú aj inde.
Spomínate, že nejde o encyklopédiu košického hokeja. Nenechávate si možno aj trochu úmyselne priestor pre ešte významnejšie jubileum, ktorým bude storočnica hokeja v našom meste? Trúfate si pripraviť počas nasledujúcich desiatich rokov knihu, ktorá by bola komplexnou rekapituláciou histórie, spomienok i štatistík?
Nikto nevie o bielych miestach v tejto publikácii lepšie, ako ja. Je mi jasné, že o košickom hokeji sa dá napísať ešte veľmi veľa a viem i to, že ak by malo vzniknúť komplexné dielo k storočnici, tak sa na tom musí začať pracovať už dnes. Také komplexné diela sa nedajú vytvoriť za pár mesiacov. Ja osobne mám pred niečím takým veľkým obrovský rešpekt. Ak to má niekto zvládnuť dokonale, tak by mal byť doslova historikom a posedieť si bude musieť nielen v košickej knižnici, ale i v knižniciach v Budapešti, či Prahe. Tam všade totiž siahajú korene košického hokeja a tam sú aj komplexnejšie archívy dobovej tlače. Či si na to trúfam ja? Bol by som slabochom, ak by som povedal, že nie. Publikácia k 90 rokom je však na svete iba pár dní a tak si potrebujem v prvom rade od podobných vecí na istý čas oddýchnuť a nechať si to uležať v hlave.
Košická hokejová verejnosť vás ale v poslednom čase neregistruje len skrz knihu, ale i aj vďaka novej funkcii manažéra pre public relations HC Košice. V nej figurujete od 1. októbra 2011. Čo je jej cieľom a ako sa v nej cítite?
Hlavným cieľom tejto funkcie je komunikácia klubu smerom k verejnosti, ako aj vizáž klubu navonok. Predovšetkým s novinármi spolupracujem na každodennej úrovni. Musím ale povedať, že som prišiel do profesionálneho klubu, ktorý pracuje v tejto oblasti na špičkovej, ak nie vôbec najlepšej úrovni na Slovensku. Patri mu aj ocenenie „Mediálne služby roka“ za vlaňajšiu sezónu. Vôbec to teda nebolo tak, že som prišiel na neorané pole, čoho dôkazom je aj dôvera vedenia v moju prácu a absolútna podpora, ktorú denne pociťujem. Mojou snahou je profesionalitu klubu v masmediálnej oblasti ešte viac prehĺbiť, aby sme ani tu nezostali stáť. Plním aj rolu sprostredkovateľa oficiálnych informácií medzi manažmentom klubu a novinármi, ako bývalému žurnalistovi mi pomáha schopnosť vcítiť sa do potrieb novinárskej obce. Poznám novinársku prácu a vnímam potreby novinárov veľmi citlivo a pragmaticky zároveň. Bol by som rád, keby bola na konci každej sezóny absolútna spokojnosť na oboch stranách. Popri tejto hlavnej náplni vidím priestor aj v získavaní si osobnej dôvery hráčov A-mužstva, trénerov na všetkých úrovniach a pod., aby som sa im stával oporou i záštitou pri kontakte s médiami i verejnosťou. Uvidíme, ako sa mi to bude dariť.